|
Folklór („folklore“ - vedomosti udu) je súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanenej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, realizovaný v mnohých variantách. Folklór je rad kultúrnych osláv v rámci cyklov období roných a ivotných, vo forme ústnej prezentácie ako hra, tanené, divadelné a hudobné predstavenia, realizováno v mnohých rôznych formách.
Slovenský folklór je as tradinej slovenskej udovej kultúry zahajúca slovesnú, hudobnú a dramatickú udovú tvorbu Slovákov je významnou zlokou slovenskej kultúry. Folklór patrí na Slovensku medzi najväšiu pýchu krajiny. Kadá oblas, mesto, dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a náreie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvane folklórne festivaly. Kazdy festival má svoju vlastnú, typickú atmosféru a aro. Vtedy ije festivalom celá obec, mesto - dokonca celá oblas a folklór cítite na kadom kroku.
Kroj alebo udový odev Oznaoval obleenie udu ijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevane roníctvom a pastierstvom. Kroj slúil ako ochrana proti klimatickým zmenám. V niných oblastiach bol odev skôr plátený a vonejší. V horskych oblastiach sa popri platne uplatnili i vlnene textilie ci kozusiny a odev bol upätejsi. Na vznik a vyvoj kroja vplyvali domace suroviny (lan, konope, vlna, kozusina) a druh práce. Odlišoval sa odev: pracovny, sviatocny, obradovy a na ine prilezitosti.
„Fujara“ je najtypickejším slovenským hudobným nástrojom. Nie je známa nikde inde na svete. Za miesto jej zrodu sa povauje stredné Slovensko - oblas Poany a severný Gemer. Bola charakteristickým nástrojom pastierov. Fujary sa zdobili ornamentálnymi a zriedkavejšie figurálnymi vzormi. Máš další otázky?
|